Tento druh škrečka je ideálnym pre domáci chov. Je veľmi pekný, mierumilovný a čistotný. Ak ho vychovávame od malička, je celkom krotký. Aktívny je rovnako ako ostatné druhy škrečkov najmä v noci. Nie je náročný na priestor, ale ani potravu, iba veľmi málo jej skonzumuje. Pri dobrom zaobchádzaní sa dožíva dvoch až troch rokov.

Svojou veľkosťou tela 5,5 cm a chvosta 0,5 – 1 cm ide o najmenšieho žijúceho škrečka. Hoci telo má robustné, je krátke. Hlava je tiež veľká, ale krátka. Ušnice má okrúhle a málo ochlpené. Hlave dominujú výrazné veľké vystupujúce oči. Krátke končatiny sú osrstené. Chvost má husto zarastený krátkou srsťou. Dobre vyvinuté má priústne vačky. Škrečok má mäkkú a hustú srsť, meniacu svoj odtieň podľa ročného obdobia.

Jeho domovom je Rusko, Čína, Mongolsko a oblasti s nim susediace. Vyskytuje sa na územiach s piesčitým substrátom a riedkou vegetáciou. V takomto prostredí si buduje nory hlboké 0,5 až 1 meter, ktoré vyúsťujú do rozšíreného priestoru, vystlaného srsťou.

Škrečka Roborovského môžme chovať monogamne, v chovných pároch, ale aj vo väčších skupinách. Chovné páry nerozdeľujeme ani počas gravidity samice. Samec sa s ňou už niekoľko hodín po vrhu opäť pári. Dĺžka gravidity sa pohybuje medzi 19 až 22 dňami. Na ich konci privedie samica na svet 3 -6, výnimočne aj 8 mláďat. Pohlavne sú mladé škrečky dospelé vo veku štyroch mesiacov.

Ako krmivo používame semená, obilie, ovocie,zeleninu, ale i varené vajcia, nemastné mäso, prikŕmiť môžme aj múčnymi červami. Škrečok Roborovského sa neukladá na zimný spánok, avšak pri poklese teplôt je menej aktívny.

Fotografia: Wikipedia.org, video: Youtube.com