Škrečok zlatý, lat. Mesocricetus auratus

Jediným predstaviteľom chrčeka je Chrček poľný – lat. Cricetus cricetus, ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje aj u nás. K votrelcom býva vo svojom teritóriu agresívny a na rozdiel od ostatných druhov, nie je vhodný na chov v domácich podmienkach. V mnohých miestach svojho výskytu je ohrozený.

Chránený chrček poľný

Chrček poľný je často nazvaný aj škrečok poľný, chrček obyčajný alebo chrček roľný. Patrí do rodu Cricetus a na Slovensku je zákonom chránený, teda nie je možné chovať ho doma ako miláčika. Na rozdiel od chrčka nie sú škrečky u nás chránené zákonom a ich domáci chov je veľmi obľúbený a rozšírený.

Veľkosť a zafarbenie

Aby ste určili, či sa jedná o chráneného chrčka poľného alebo o klasického škrečka, nemusíte byť znalci. Chrček je totiž typický svojou väčšou stavbou tela, dĺžka jeho tela je až 28 – 34 cm! Škrečky sú podstatne menšie, najobľúbenejší škrečok džungársky má len 9 – 12 cm a škrečok Roborovského len dokonca 4 – 7 cm dlhé telo. Trochu väčší je škrečok sýrsky, no ani ten sa so svojimi max. 20 cm nevyrovná chrčkovi.

Chrček poľný, lat. cricetus cricetus

Chrček sa od škrečka líši aj svojím špecifickým zafarbením. Má hustú kožušinku, ktorá je na chrbte červenohnedá a na brušku čierna. Biele škvrny sa väčšinou nachádzajú na nose, lícach, krku, slabinách a nohách. Klasický škrečok roborovski má chrbát pokrytý pieskovou srsťou s červeným nádychom a bruško má biele. Pre škrečka džungarského je zasa typický tmavý pásik na chrbte.

Životné prostredie

Chrčka poľného sa dá pri troche šťastia stretnúť vo voľnej prírode väčšiny Európy. Chrčky obľubujú nízke polohy poľnohospodárskej pôdy s jemnou hlinou. Sú to samotári, ktorí si pod zemou vytvárajú komplex podzemných chodieb a to nielen horizontálnych, ale aj vertikálnych. Pod zemou sa tiež nachádza sklad potravy, kam si odnáša v lícnych vačkoch potravu ako rôzne strukoviny, semiačka, koreňovú zeleninu a pod. Nepohrdne ani drobným hmyzom, či trávou. V skladoch chrčkov sa toho dá nájsť neúrekom, dokonca až 50 kg zemiakov a 15 kg obilia!

Taktiež doma chované druhy škrečkov sú skôr samotári a partnerov si hľadajú len kvôli páreniu. To však neplatí v 100% prípadoch. No väčšina škrečkov je žiaľ priveľmi samotárska a voči ďalším škrečkom vo svojom teritóriu sa správajú agresívne.

Chrček poľný – video:

Fotografie: © bigstockphoto, video: youtube

Poraneného muža vzápätí po oboznámení s výsledkami vyšetrenia hospitalizovali na Klinike infekčných chorôb FN L. Pasteura na Rastislavovej. Podľa našich informácií je pacient v dobrom zdravotnom stave, lekári ho injekčne liečia vakcínou proti besnote.

„Vzhľadom na to, že vzniknutá situácia vyvoláva možné ohrozenie obyvateľstva (pohryzenie túlavými neočkovanými zvieratami – pozn. red.), vydali sme mimoriadne veterinárne opatrenia,“ povedal nám vedúci oddelenia zdravia zvierat Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice-mesto MVDr. Anton Pajerský CSc. „Prípad sme ihneď nahlásili aj Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Košiciach.“ Mimoriadne opatrenia prerokovali aj s vedením miestneho úradu mestskej časti Staré Mesto.

Vedúcu oddelenia epidemiológie RÚVZ MUDr. Oľgu Minárikovú prekvapila správa o besnom škrečkovi. „Najmä preto, lebo líšky a iné zvieratá sú pravidelne vakcinované proti besnote. Škrečok sa pravdepodobne dostal do styku s nakazenou mačkou alebo psom.“

Aj keď teraz zrejme išlo o škrečka poľného, v ulicich mesta sa vyskytujú a teda sa môžu nakaziť aj škrečky bežne kupované v obchodoch. Všeobecne aj odborníci zastávajú názor, že väčšinou sú to narodeninové či vianočné darčeky pre deti, ktoré, keď sa ich majitelia nabažia, skončia na ulici.

„Vo väčšine prípadov neprežijú, ale ak sa nakazia besnotou, môžu sa stať hrozbou pre celé okolie. Najčastejšie sú týmto ochorením postihnuté psy a mačky, ale ich počet sa vďaka pravidelnej orálnej vakcinácii znižuje. Žiaľ, začali ich nahrádzať malé teplokrvné zvieratá,“ dodal A. Pajerský.

Veterinári vlani objavili pri Kauflande aj besné morské prasiatko. Preto v rámci prevencie odporúčajú, aby ľudia po kúpe dali škrečky či iné zvieratá preventívne vyšetriť veterinárnemu lekárovi. Zároveň vyzývajú ľudí, aby si každé, i to najmenšie poranenie neznámym zvieraťom dali ošetriť a zviera odniesli do veterinárnej ambulancie, alebo veterinárneho ústavu na laboratórne testy.

O zákernosti ochorenia na besnotu svedčí podľa Pajerského to, že „doteraz sa na celom svete podarilo vyliečiť z besnoty len dvoch ľudí. Ostali im však trvalé následky“.

Zdroj: http://kosice.korzar.sme.sk/c/4510044/kosicana-pohryzol-besny-skrecok.html
Vydané: 13. 12. 2005, autor: Miroslav Sambor, fotografia: © bigstockphoto