Škrečok zlatý, lat. Mesocricetus auratus

Jediným predstaviteľom chrčeka je Chrček poľný – lat. Cricetus cricetus, ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje aj u nás. K votrelcom býva vo svojom teritóriu agresívny a na rozdiel od ostatných druhov, nie je vhodný na chov v domácich podmienkach. V mnohých miestach svojho výskytu je ohrozený.

Chránený chrček poľný

Chrček poľný je často nazvaný aj škrečok poľný, chrček obyčajný alebo chrček roľný. Patrí do rodu Cricetus a na Slovensku je zákonom chránený, teda nie je možné chovať ho doma ako miláčika. Na rozdiel od chrčka nie sú škrečky u nás chránené zákonom a ich domáci chov je veľmi obľúbený a rozšírený.

Veľkosť a zafarbenie

Aby ste určili, či sa jedná o chráneného chrčka poľného alebo o klasického škrečka, nemusíte byť znalci. Chrček je totiž typický svojou väčšou stavbou tela, dĺžka jeho tela je až 28 – 34 cm! Škrečky sú podstatne menšie, najobľúbenejší škrečok džungársky má len 9 – 12 cm a škrečok Roborovského len dokonca 4 – 7 cm dlhé telo. Trochu väčší je škrečok sýrsky, no ani ten sa so svojimi max. 20 cm nevyrovná chrčkovi.

Chrček poľný, lat. cricetus cricetus

Chrček sa od škrečka líši aj svojím špecifickým zafarbením. Má hustú kožušinku, ktorá je na chrbte červenohnedá a na brušku čierna. Biele škvrny sa väčšinou nachádzajú na nose, lícach, krku, slabinách a nohách. Klasický škrečok roborovski má chrbát pokrytý pieskovou srsťou s červeným nádychom a bruško má biele. Pre škrečka džungarského je zasa typický tmavý pásik na chrbte.

Životné prostredie

Chrčka poľného sa dá pri troche šťastia stretnúť vo voľnej prírode väčšiny Európy. Chrčky obľubujú nízke polohy poľnohospodárskej pôdy s jemnou hlinou. Sú to samotári, ktorí si pod zemou vytvárajú komplex podzemných chodieb a to nielen horizontálnych, ale aj vertikálnych. Pod zemou sa tiež nachádza sklad potravy, kam si odnáša v lícnych vačkoch potravu ako rôzne strukoviny, semiačka, koreňovú zeleninu a pod. Nepohrdne ani drobným hmyzom, či trávou. V skladoch chrčkov sa toho dá nájsť neúrekom, dokonca až 50 kg zemiakov a 15 kg obilia!

Taktiež doma chované druhy škrečkov sú skôr samotári a partnerov si hľadajú len kvôli páreniu. To však neplatí v 100% prípadoch. No väčšina škrečkov je žiaľ priveľmi samotárska a voči ďalším škrečkom vo svojom teritóriu sa správajú agresívne.

Chrček poľný – video:

Fotografie: © bigstockphoto, video: youtube

Tento druh škrečka je ideálnym pre domáci chov. Je veľmi pekný, mierumilovný a čistotný. Ak ho vychovávame od malička, je celkom krotký. Aktívny je rovnako ako ostatné druhy škrečkov najmä v noci. Nie je náročný na priestor, ale ani potravu, iba veľmi málo jej skonzumuje. Pri dobrom zaobchádzaní sa dožíva dvoch až troch rokov.

Svojou veľkosťou tela 5,5 cm a chvosta 0,5 – 1 cm ide o najmenšieho žijúceho škrečka. Hoci telo má robustné, je krátke. Hlava je tiež veľká, ale krátka. Ušnice má okrúhle a málo ochlpené. Hlave dominujú výrazné veľké vystupujúce oči. Krátke končatiny sú osrstené. Chvost má husto zarastený krátkou srsťou. Dobre vyvinuté má priústne vačky. Škrečok má mäkkú a hustú srsť, meniacu svoj odtieň podľa ročného obdobia.

Jeho domovom je Rusko, Čína, Mongolsko a oblasti s nim susediace. Vyskytuje sa na územiach s piesčitým substrátom a riedkou vegetáciou. V takomto prostredí si buduje nory hlboké 0,5 až 1 meter, ktoré vyúsťujú do rozšíreného priestoru, vystlaného srsťou.

Škrečka Roborovského môžme chovať monogamne, v chovných pároch, ale aj vo väčších skupinách. Chovné páry nerozdeľujeme ani počas gravidity samice. Samec sa s ňou už niekoľko hodín po vrhu opäť pári. Dĺžka gravidity sa pohybuje medzi 19 až 22 dňami. Na ich konci privedie samica na svet 3 -6, výnimočne aj 8 mláďat. Pohlavne sú mladé škrečky dospelé vo veku štyroch mesiacov.

Ako krmivo používame semená, obilie, ovocie,zeleninu, ale i varené vajcia, nemastné mäso, prikŕmiť môžme aj múčnymi červami. Škrečok Roborovského sa neukladá na zimný spánok, avšak pri poklese teplôt je menej aktívny.

Fotografia: Wikipedia.org, video: Youtube.com