Škrečok zlatý, lat. Mesocricetus auratus

Jediným predstaviteľom chrčeka je Chrček poľný – lat. Cricetus cricetus, ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje aj u nás. K votrelcom býva vo svojom teritóriu agresívny a na rozdiel od ostatných druhov, nie je vhodný na chov v domácich podmienkach. V mnohých miestach svojho výskytu je ohrozený.

Chránený chrček poľný

Chrček poľný je často nazvaný aj škrečok poľný, chrček obyčajný alebo chrček roľný. Patrí do rodu Cricetus a na Slovensku je zákonom chránený, teda nie je možné chovať ho doma ako miláčika. Na rozdiel od chrčka nie sú škrečky u nás chránené zákonom a ich domáci chov je veľmi obľúbený a rozšírený.

Veľkosť a zafarbenie

Aby ste určili, či sa jedná o chráneného chrčka poľného alebo o klasického škrečka, nemusíte byť znalci. Chrček je totiž typický svojou väčšou stavbou tela, dĺžka jeho tela je až 28 – 34 cm! Škrečky sú podstatne menšie, najobľúbenejší škrečok džungársky má len 9 – 12 cm a škrečok Roborovského len dokonca 4 – 7 cm dlhé telo. Trochu väčší je škrečok sýrsky, no ani ten sa so svojimi max. 20 cm nevyrovná chrčkovi.

Chrček poľný, lat. cricetus cricetus

Chrček sa od škrečka líši aj svojím špecifickým zafarbením. Má hustú kožušinku, ktorá je na chrbte červenohnedá a na brušku čierna. Biele škvrny sa väčšinou nachádzajú na nose, lícach, krku, slabinách a nohách. Klasický škrečok roborovski má chrbát pokrytý pieskovou srsťou s červeným nádychom a bruško má biele. Pre škrečka džungarského je zasa typický tmavý pásik na chrbte.

Životné prostredie

Chrčka poľného sa dá pri troche šťastia stretnúť vo voľnej prírode väčšiny Európy. Chrčky obľubujú nízke polohy poľnohospodárskej pôdy s jemnou hlinou. Sú to samotári, ktorí si pod zemou vytvárajú komplex podzemných chodieb a to nielen horizontálnych, ale aj vertikálnych. Pod zemou sa tiež nachádza sklad potravy, kam si odnáša v lícnych vačkoch potravu ako rôzne strukoviny, semiačka, koreňovú zeleninu a pod. Nepohrdne ani drobným hmyzom, či trávou. V skladoch chrčkov sa toho dá nájsť neúrekom, dokonca až 50 kg zemiakov a 15 kg obilia!

Taktiež doma chované druhy škrečkov sú skôr samotári a partnerov si hľadajú len kvôli páreniu. To však neplatí v 100% prípadoch. No väčšina škrečkov je žiaľ priveľmi samotárska a voči ďalším škrečkom vo svojom teritóriu sa správajú agresívne.

Chrček poľný – video:

Fotografie: © bigstockphoto, video: youtube

Škrečok Campbellov je ale oproti jeho príbuznému o niečo svetlejší, je pieskovej farby a po stranách nemá tmavé pruhy, ten má len na chrbte. Taktiež sa tento druh chová oveľa zriedkavejšie ako veľmi obľúbený škrečok džungársky.

Popis tela

Tento drobný škrečok pochádza z teplých stepných oblastí Ruska, Mongolska a Číny, čo sa odrazilo aj na jeho exteriéri. Je svetlej pieskovej farby – tzv. aguti, na bokoch nemá tmavé pruhy, avšak chrbtom sa tiahne tmavší úhorý pruh. Je ozaj drobný, váži len pár gramov – 30 – 55 gramov, to záleží od toho, ako dobre ho vykŕmite. Jeho telo je dlhé len 65 – 100 mm a chvostík môže merať 6 – 18 mm. Na drobnej hlave sú veľmi výrazné čierne očká a stojaté ušká. Kožúštek je veľmi jemný a škrečok sa o jeho čistotu stará sám.

Život škrečka

Škrečka Campbellovho môžete kľudne chovať s ďalšími škrečkami, sú to totiž veľmi spoločenské zvieratká a aj chov niekoľkých samíc nie je problémom. Dokonca si samice môžu pomáhať pri dojčení malých drobcov. Pozor ale na veľkú rozmnožovaciu schopnosť škrečkov, v zajatí môžu samice rodiť niekoľkokrát ročne keďže plodné sú od marca až do septembra! Dĺžka gravidity je 19 – 22 dní a porodiť môže samička až 10 mláďat. Za rok pri spoločnom spolužití samčeka a samičky môžete mať z jedného párika až niekoľko desiatok škrečkov. Pozor na zúbky vášho škrečka, ak sa mu niečo nepáči, ľahko sa môže stať, že vám stisne prst svojimi zúbkami.

Tak ako aj iné škrečky nie je ani škrečok Campbellov náročný na chov a jeho chov zvládnu aj deti (pravdaže pod dozorom dospelých). Na jeho chov odporúčame klietku z pevného kovu. Drevenú alebo zo slabšieho plastu dokáže škrečok poľahky prehrýzť a utiecť. Samozrejmosťou je každodenné vymieňanie pitnej vody a krmivo pre škrečky. Najvhodnejšie sú špeciálne zmesi krmív určené pre škrečky a iné hlodavce. Ak chcete škrečkovi spestriť jedálniček, môžete mu dať kúsok mrkvy, jabĺčka či vyschnutého chlebíka.

Fotografia: © bigstockphoto

Jeho domovinou sú trávnaté a kultúrne stepi, kde okrem rôznych semien tráv a obilnín požiera aj hmyz. Namiesto vody im stačí šťavnaté krmivo. Oblasťami výskytu sú Kazachstan, Sibír, Mongolsko a severná Čína. Pri dlhodobom poklese teploty škrečky upadajú do zimného spánku. 

Chováme ho v pároch. Samca nechávame spolu so samicou a mláďatami. Samica spravidla vrhne 4 až 8 mláďat, ktoré sa rodia po 20 až 22 dňoch gravidity bezsrsté a slepé. Samica je schopná reprodukcie krátko po vrhu, počas roka môže priviesť na svet potomstvo až 8 krát. Mladé škrečky pohlavne dospievajú v troch mesiacoch veku, najplodnejšie sú do 1 roka. Džungarské škrečky sa dožívajú dvoch až troch rokov života.

Fotografia: © BigStockPhoto.com, video: Youtube.com