Škrečok Campbellov – lat. Phodopus Campbelli
Škrečok Campbellov (lat. Phodopus campbelli) patrí medzi drobné trpasličie škrečky. Na prvý pohľad sa veľmi podobá na škrečka džungárskeho, no ide o dva samostatné druhy. V minulosti ich vedci považovali za poddruhy jedného druhu, súčasná taxonómia ich však rozlišuje. Hoci sa v zajatí môžu medzi sebou krížiť, zámerné kríženie sa neodporúča.

Škrečok Campbellov sa chová menej často ako veľmi obľúbený škrečok džungársky. Chovateľov však zaujme svojím vzhľadom aj osobitým správaním. Pri výbere si treba dať pozor najmä na jeho zámenu s džungárskym škrečkom, pretože rozdiely medzi nimi nie sú vždy na prvý pohľad zrejmé.
Popis tela
Tento drobný škrečok pochádza zo stepných a polopúštnych oblastí Ruska, Mongolska a Číny. V prírodnom sfarbení má svetlú pieskovú až sivohnedú srsť, ktorú označujeme ako aguti. Po chrbte sa mu tiahne tmavší pozdĺžny pruh. Boky tela majú svetlejšie sfarbenie a brucho býva belavé.
Dospelý jedinec váži približne 30 až 55 gramov. Telo meria 65 až 100 mm a krátky chvostík dosahuje dĺžku približne 6 až 18 mm. Na drobnej hlave vynikajú čierne oči a malé stojaté uši. V chovoch sa vyskytujú aj rôzne farebné varianty, preto nemusí každý škrečok Campbellov vyzerať rovnako.
Ako rozoznať škrečka Campbellovho od džungárskeho?
Oba druhy sa vzhľadom veľmi podobajú a samotná farba srsti nemusí na spoľahlivé určenie stačiť. Škrečok Campbellov má zvyčajne užší chrbtový pruh a jeho srsť pôsobí trochu inak. Škrečok džungársky zase v prirodzených podmienkach výraznejšie mení sfarbenie podľa ročného obdobia.
Najvýraznejší rozdiel sa prejavuje v zime. Škrečkovi džungárskemu môže srsť pri kratšom dennom svetle zosvetlieť až na takmer bielu farbu. Škrečok Campbellov si spravidla zachováva sivohnedé sfarbenie. Ani tento znak však nemusí byť v domácich podmienkach vždy jednoznačný, pretože zmena srsti závisí od svetelných podmienok.
Život a správanie škrečka
Škrečok Campbellov je najaktívnejší najmä za súmraku a na úsvite. Počas dňa však často vstáva aj v kratších intervaloch, takže ho môžete vidieť pri pohybe, kŕmení alebo skúmaní okolia. Jeho denný režim sa preto nemusí podobať na režim škrečkov, ktoré sa aktivujú takmer výhradne v noci.
Pri manipulácii treba postupovať pokojne a trpezlivo. Škrečok Campbellov môže na prudké pohyby reagovať útekom alebo uhryznutím. Niektoré jedince si na kontakt s človekom zvyknú rýchlo, iné potrebujú viac času. Ak sa cíti ohrozený, môže použiť aj svoje zúbky. Preto ho nikdy nechytajte nasilu ani ho nevyrušujte počas spánku.
Škrečky Campbellove môžu v určitých podmienkach tolerovať spoločnosť jedincov rovnakého druhu. To však neznamená, že spoločný chov vždy funguje. Aj zvieratá, ktoré spolu spočiatku vychádzajú, môžu neskôr začať bojovať o teritórium. Konflikty môžu viesť k vážnym zraneniam, v krajnom prípade aj k úhynu slabšieho jedinca. Najbezpečnejšie preto zostáva samostatné ustajnenie každého škrečka.
Pozor si treba dať aj na rozmnožovanie. Samičky môžu mať v zajatí niekoľko vrhov ročne. Gravidita trvá približne 18 až 20 dní a vo vrhu sa môže narodiť až 10 mláďat. Ak spolu chováte samčeka a samičku, počet potomkov môže za rok výrazne narásť. Preto ich nespájajte, ak neplánujete zodpovedný odchov.
Strava a riziko cukrovky
Pri škrečkovi Campbellovom treba venovať osobitnú pozornosť zloženiu potravy. Tento druh má zvýšenú predispozíciu na diabetes mellitus, teda cukrovku. Riziko súvisí aj s genetickými predpokladmi, preto sa oplatí dbať na vhodnú stravu už od mladého veku.
Základ jedálnička by mala tvoriť kvalitná kompletná zmes určená priamo pre škrečky Campbellove alebo iné trpasličie škrečky s podobnými nárokmi. Vyberajte krmivo bez pridaného cukru, medu, sirupov a sladkých pochúťok. Pozorne si všímajte aj zloženie kupovaných maškŕt, pretože niektoré obsahujú veľa cukru.
Vyhnite sa najmä sladkému ovociu, ako sú banány, hrozno či jablká. Opatrnosť si vyžaduje aj zelenina s vyšším obsahom prirodzených cukrov, napríklad mrkva a cvikla. Namiesto sladkých pochúťok uprednostnite vhodné bylinky, semená a zeleninu s nižším obsahom cukrov. Vhodnosť konkrétnej potraviny vždy posudzujte podľa celkového jedálnička a zdravotného stavu zvieraťa.
Ak škrečok začne nezvyčajne veľa piť, častejšie močí, chudne alebo sa zmení jeho správanie, obráťte sa na veterinára, ktorý sa venuje drobným cicavcom. Tieto príznaky môžu upozorniť na cukrovku alebo iný zdravotný problém.
Chov škrečka Campbellovho
Škrečok Campbellov potrebuje bezpečnú a dostatočne priestrannú ubikáciu. Vhodná môže byť kovová klietka s úzkymi rozstupmi medzi mrežami alebo dobre vetrané uzavreté bývanie. Drevené a tenké plastové konštrukcie môže prehrýzť a utiecť.
Každý deň mu vymeňte pitnú vodu a skontrolujte zásoby krmiva. Dbajte na to, aby mal k dispozícii vhodnú potravu a dostatok možností na prirodzené správanie, napríklad hrabanie, ukrývanie zásob a skúmanie prostredia.
Fotografia: © bigstockphoto

Veľmi neprofesionálny článok. Nie je tu nič písané o cukrovke, na ktorú sú tieto škrečky náchylné.